Grécko bolo už od staroveku kolískou kultúry a vzdelanosti. Zrodila sa tu demokracia, žili tu najväčší filozofi všetkých čias a práve odtiaľto pochádza i mnoho skvelých vynálezov. Grécko sa začalo formovať už v neolite, v 7 tisícročí pred našim letopočtom vznikali na území dnešného grécka prvé osady. Neskôr sa začali formovať grécke polis (mestské štáty), ktorých kultúrnym i vzdelanostným centrom boli Atény.
(Platón a Aristoteles, najznámejší filozofi všetkých čias)
Počas grécko – perzských vojen si Gréci zachovali svoju nezávislosť. Počas historických období si Gréci vybudovali vlastný jazyk, politický systém a kultúru. Mnohým ľuďom sa nezdá pravdepodobné, že by našu krajinu Grécko nejakým výrazným spôsobom ovplyvnilo. Pravda je však taká, že keď v roku 863 na naše územie prišli Konštantín a Metod, priniesli nám písmo hlaholiku, ktoré bolo zostavené z 24 písmen gréckej abecedy.
(Hlaholika vznikla z 24 znakov gréckej abecedy a 14 znakov neznámeho písma)
Grécka mytológia
Vďaka tomu, že existujú ako národ veľmi dlhú dobu, veľmi známa je ich mytológia. Tá je i dnes inšpiráciou pre mnohé filmy či knihy. Gréci majú množstvo bohov, ktorí sú si s ľuďmi viac podobní ako kresťanský Boh. Bohovia Grékov majú tak isto ako ľudia svoje chyby, svoje lásky a svoje fascinujúce príbehy. Systém gréckych bohov je skutočne prepracovaní. Každý z nich je zástupcom nejakého prírodného procesu, ľudskej povahovej črty alebo životnej etapy. Grécka mytológia prepracovala aj život po smrti a ich bohovia mohli ľudí za ich zlé skutky potrestať. Grécku mytológiu neskôr prebrali aj Rimania, ktorí si upravili mená, no základné črty bohov si ponechali.
(Mnoho výjavov z gréckej mytológie poslúžilo ako výborný podklad pre sfilmovanie, na obrázku kôň Pegas)
Pohľad na svet
Gréci mali už odpradávna presný obraz o tom, ako by mal vyzerať ideálny človek. Podľa nich by nemal byť len fyzicky zdatný, mal by byť aj vzdelaný a mal by sa samozrejme vedieť dobre správať. Rozvoju tela i ducha sa Gréci venovali už v školách, ktoré však neboli určené všetkým. Školy boli súkromné, štát na ne len prispieval. Veľmi dobré vzdelanie mali tak hlavne deti z bohatých rodín. Fyzicky zdatní museli byť najmä preto, že ochranu svojej vlasti vnímali ako svoju najdôležitejšiu povinnosť. Toto prostredie bolo veľmi vhodné na rozvoj rôznych vied, Atény sa preto stali miestom vzniku filozofie, zemepisu, dejepisu, matematiky, geografie či lekárstva.
(Svetoznámy chrám Parthenón v Aténach)
Architektúra
Gréci boli úžasní stavitelia, myslitelia a mali tiež veľmi dobre vybudovanú armádu. Vynikali však tiež v sochárstve a v iných formách umenia. Známe sú najmä Homérove eposy Ilias a Odysea, v ktorých Homér opisuje jednu z etáp Gréckej histórie. V Aténach sa tiež zrodilo divadlo, kde najskôr hrali len muži a sprevádzal ich orchester. Veľmi známy je antický chrám Parthenón zasvätený bohyni Aténe. Zmyslom stavby bolo okrem získania si náklanosti bohov, oslava obce, jej moci a taktiež vyzdvihnutie demokracie. Známe sú taktiež stavby ako: Rodoský kolos, Apolónov chrám, Erechtheion, Akropola v Aténach a mnoho iného.