Grécka hudba má orientálne korene, je kombináciou antickej a byzantskej hudby. Grécka ľudová hudba sa začala formovať v 9. storočí pred Kristom. Najviac však grécku hudbu ovplyvnila turecká nadvláda počas ktorej bežní ľudia spievali pesničky o odboji.
(Nezabudnuteľný zvuk gréckej mandolíny)
Tie sa zachovali dodnes a tvoria podstatnú časť ľudovej hudby Grécka, nazývajú sa kleftika tragoudia. To je charakteristické najmä pre pevninské Grécko. Najčastejšími používanými nástrojmi sú klarinet a rôzne druhy mandolín. Hudba na pevnine je však veľmi rozmanitá, každý kraj je niečím špecifický. Pre Grécke ostrovy sú typickejšie melodické piesne. Nepoužíva sa klarinet, ale veľkú úlohu zohrávajú husle. Tancujú sa tu tance Syrtos, Sousta či Pidichtos. Ostrovné piesne sa nazývajú Nisiotika tragoudia. V Pontose, jednom z gréckych krajov, prevládajú najmä povstalecké piesne. Ich tance sú veľmi živočíšne a divoké. Známe pontské tance sú Chalai, Tik, Dipat, Trigona a Syrtos. Z hudobných nástrojov tu tiež prevládajú orientálne mandolíny, bubny, flauty a píšťaly.
(VIDEO: Grécky tanec Hasapiko)
Hudobný štýl Rembetiko
Samozrejme, grécka hudba sa vyvíjala ďalej a na začiatku dvadsiateho storočia zaznamenávame veľký posun. Najznámejším hudobným štýlom je Rembetiko. Vznikol v dvadsiatych rokoch dvadsiateho storočia. Je to niečo ako grécky blues. Má pôvod v Malej Ázií. Vznikol v kraji, kde mali na začiatku minulého storočia problémy s prácou a zároveň s tým narastala aj kriminalita. Ľudia sa začali stretávať v kluboch, ktoré sa stali rodiskom Rembetika. Ľudia tam spievali o sociálnych problémoch, o chudobe či o drogách. Texty boli často ironické. Najslávnejší rembetis, teda spevák rembetiko bol určite Markos Vamvakaris, rodák z ostrova Syros, ktorí spieval v Pireu a v Aténach.
(VIDEO: Celosvetovo známa piesň Frangosyriani (katolícke dievča zo Syrosu) od Markosa Vamvakarisa)
Charakteristickým nástrojom je brnkací nástroj buzuky. Rembetici často holdovali alkoholu a drogám a mnohé piesne vznikali vo väzení. Piesne sú veľmi clivé a väčšinou sa vyznačujú myšlienkami, ktoré v tej dobe oslovovali bežných ľudí. Zachoval sa dodnes a stále patrí k najobľúbenejším hudobným štýlom v Grécku. Tento štýl je charakteristický práve pre nižšie vrstvy obyvateľstva. Preto bol vyššie postavenými ľuďmi v spoločnosti odsudzovaný. V štyridsiatych rokoch minulého storočia bol dokonca zakázaný. To však nedokázalo zastaviť jeho rozvoj. Práve naopak, zakázané najviac chutí a práve počas obdobia zákazu si získal najviac fanúšikov. Dnes sa tomuto štýlu venuje hlavne Giorgos Dalaras.
(Hudobný nástroj buzuki)
Hudobný štýl Laiko
Ďalší zaujímavý štýl je laiko (v prekľade: ľudový). Nie je úplne jasné, ako vznikol, ale má spoločné základy s rembratom. Vznikol po spopularizovaní buzuky. Tiež je orientálny, no spája viaceré štýly. Je ovplyvnený aj talianskou hudbou. Laika sa spopularizovala najmä vďaka filmu . Práve vďaka tomu je laika známa i ako turistická hudba. Hráva sa v rôznych hoteloch a najmä pre turistov. Niektorí ich speváci, napríklad Dalida sú známi po celom svete. Hudba laika je dodnes najpopulárnejším hudobným štýlom v Grécku.
(VIDEO: Kto by už nepoznal Zorbu)
Hudobný štýl Tsisfeteli
Tsisfeteli je ďalším zo známych hudobných štýlov, ktorý sa do Grécka dostal od Maloázijských Grékov. Sprevádzajú ho brušné tanečnice a tento štýl je tiež obľúbený u turistov. Vznikol zmodernizovaním tradičného anatólskeho (gréckeho, tureckého, arménskeho) štýlu čiftetel. Piesne sú dnes hrané na Buzuki. Známymi skladateľmi sú Tasos Bougas, ktorý bol populárny hlavne v 80. rokoch.